Moje ríbezľové noci

Autor: Alenka Sabuchová | 16.7.2011 o 20:31 | (upravené 6.10.2011 o 21:33) Karma článku: 12,43 | Prečítané:  3143x

Hučia do mňa, že som bledá a chudokrvná. Máš dvadsaťdva, mala by si so sebou niečo robiť. Už dávno si mala. Som mala. No a čo. Zapili sme toto všetko jahodovým vínom zďaleka, dostala som bozky na líca, bozky na ústa, pár slov, čo nie sú zverejniteľné, a dobre mi padli. Spýtala by som sa, čo všetko bolo myslené naozaj, ale čo by sa tým zmenilo.

Dnes sedím pod čerešňou, ktorú už dávno vyťali, ale hovorí sa, že duše vecí ostávajú na svojich pôvodných miestach. Je to pekná predstava, ktovie, či niečo viac. Preto sa občas zastavujem v starožitníctvach, pozerám sa na bábiky, čo vedia otvárať a zatvárať oči a občas nimi pohybovať do strán. Sú starosvetským gýčom, a predsa nás prežijú. Tak ako prežili iných. Predmety predsa nemajú ľudské vlastnosti, učili nás.  Nie. A práve preto sa dožívajú takého vysokého veku. Lebo nič necítia. Citová angažovanosť nás skôr či neskôr aj tak zabije, na to je láska a potom infarkty. Je zvláštne cítiť niečo, ale žiadna naliehavosť v tom. Nič akútne. Akútna láska je šit, povedala som minule celkom triezva a hneď potom Daj si kávu a spamätaj sa z tohto života... Mala by som si brať k srdcu vlastné rady.

No a tak prišlo leto. Trhám kôpor do oboch rúk a nezapínam telefón, počúvam o tom, že nezávislá komisia bude v nedeľu posudzovať, kto navaril najlepší guláš, dedinský rozhlas hrá Mariku Gombitovú a ja sa snažím nájsť spoločnú reč s ovcou, ktorá mi neublíži, neublíži, ako mi hovoria, lebo som decko z mesta s dvojbalením liekov na alergiu na toto všetko, a pritom je okolo mňa zrazu tak čisto.

P. mi hovorí, že mi ľudia parkujú v hlave dlhšie, ako je povolené, zbav sa ich, zbav sa, kým nie je neskoro, lebo držia miesto iným, a má pravdu. Vždy má pravdu.

Možno aj babička, keď hovorí, že mám jesť čierne ríbezle, nemám toľko telefonovať a mám si nájsť frajera, ktorý bude tichý (prekrista!).  Myslí to dobre.

A potom navštívim tetu T., ktorá povie, aby som pila bazový sirup, lebo je zdravý a netúlala sa po nociach, upečieme koláč a vyjdú mi zlé karty, potom sa mi bude snívať o delfínoch, nebudem chcieť poznať význam, iba si v Orsay za toto všetko vezmem nálepku Thank God I am a woman a nalepím si ju na peňaženku. Teta T. má malé fľaštičky parfémov na krk, je v nich vôňa žien, čo dnes chodia na trvalú a desili sa staroby ako ohňa. Možno sa aj ja. Preto ich občas budem nosiť ako výstrahu pred vlastnými strachmi. Keď sa ma niekto spýta, čo v nich mám, poviem elixír. Alebo že tým po nociach trávim mužov a je to u nás v rodine taká ženská tradícia, viete...

Cestou sem ma predbiehajú polia, a ja si hovorím, že nebudem siať vietor, lebo sa bojím búrky, ktorú zožnem. Nebudem.

Spomínam si v najväčšom teple na tetu zo stánku na Trnavskom mýte, ktorá polievala kvety v obrubníku a hovorila: Do televízora sa chodili ukazovať, keď to tu sadili, ale poliať to odvtedy neprišiel nik. Vracali sme sa vtedy s Malou M. z blšáku, kde si kúpila červené šaty spred tridsiatich rokov asi za euro. Žena, čo nám ich predala, nám s nimi odovzdala stužkovú svojej dcéry, manželstvo a všetko, čomu sa hovorí pol života. Nepovedala som nahlas ani jednej z nich, že u Malej M. to bude v dobrých malých rukách.

Zapadá mi tu nad hlavou slnko, ktorému sú ukradnuté všetky malichernosti sveta, aj tie moje, robí si len svoju prácu. Pri nohách mám knižky Jane Austenovej, keby som sa rozhodla uveriť na nejaké osudovosti, a v noci, keď otvorím okno, cítim, ako sa údi slanina. Nepíšem zaľúbené listy, ani sa nepýtam, s kým spíš, nečakám na iné, lepšie pozajtrajšie správy, toto mám nové, keď sa ma na to niekto spýta. Naučila som sa vychádzať s prítomnosťou, obľúbiť si ju už nie je prisilné slovo, už nie. Je to ako jesť čierne ríbezle.

current.jpg

 

foto tu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?