reklama

Život po ale

Máme za sebou dni rozbitých vínových pohárov a porezaných rúk. Rozmlátila som asi úplne všetky, čo som mala v rukách za posledný mesiac, a neviem si to nijako zdôvodniť. Stále sú to tie menšie straty. Krv a sklo sa nepočíta. Akurát M. hovoril, že budem mať vlastný plastový pohárik s menovkou a budem si ho nosiť v kabelke. „Ženy pri mne síce občas niečo rozbijú, ale zvyčajne na to majú aj dôvod,“ povedal. A veľa iného.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Keď si pripáliš cigu od sviečky, niekto umrie. Nejaký námorník. Verím mu. Zabili sme vtedy niekoľko námorníkov, lebo sviečka proti komárom bola bližšie ako zapaľovač, ktorým sme ju zapálili. Mal ešte frajerku, ktorej po šiestich rokoch povedal, že to nedáva, a odvtedy nevarí.

Uvaril mi cestoviny s čímsi a niečím, lebo vedel, ako veľmi je zle, a aj preto, aby mi nebolo naozaj zle, keď sa opijeme.

Občas sa ma teta v našom bufete pýta, či si nedám polievku, lebo vidí, že pijem iba kávu, a ja si ju takmer nikdy nedám, lebo zlá káva vám dá pocit, že ešte aspoň bojujete s týmto životom, zatiaľ čo zlá polievka vám vezme aj posledné ilúzie, že s ním môžete niečo spraviť. Teta T. varievala skvelé polievky a plnenú papriku. Dala mi veľkú lyžicu a volala ma duša drahá alebo dušička. Občas si na balkóne vzdychla, duša drahá, čo som si ja všetko myslela, keď som bola taká ako ty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Braňo mi raz povedal, že áno, toto je tvoj problém. Lebo ty myslíš! Ty sa nespýtaš rovno, ty si myslíš. Spýtala si sa? Spýtala? Nie? Tak si láskavo nemysli nič. Kúpil mi na Vianoce 2008 fotorámik, hovoril, že hendšmejd z morských chalúh, ale mal v izbe taký bordel, že sme ho nikdy nenašli. Mala som uňho pár zabudnutých svetrov, ktoré sme tiež nikdy nenašli. Raz, keď jeho mama bola na púti v Medžugorí, robil žúrku, vyhrážal sa, že ak ich nájde, dá ich charite, a myslel si, že ma tým naserie. Hovorieval, že vyzerám, akoby sme bývali v maringotke na strelnici, a že ak si neprestanem vyberať chlapov, ktorých si vyberám, tak tam aj skončím. Potom zomrel. A až vtedy ma naozaj nasral.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale áno, toto je o jari, o jeho šteňati, ktoré už nie je až také šteňa, o tom, že som sa nikdy nevedela starať o psa, o tom, že sme prežili zimu s menšími či väčšími stratami na pohároch, ľuďoch a čižmách, ktoré sa tvárili, že sú Lacoste, aj o láske, o ktorej to naozaj nikdy nebolo, iba som to tak chcela. O tulipánoch a pusách, čo som dostala, ale aj o ľuďoch, ktorí vás naučia, že nič nechcieť je najbezpečnejšia cesta.

Obrázok blogu

Boli sme s Martinou v kníhkupectve, kde mali knižku o mafinoch v ružovom obale a vyzerala, že keby ste náhodou nenašli zmysel života, formičky sú v cene.

Obrázok blogu

Ešte sme našli víly v škatuliach podľa vlastného výberu. Blondína, ryšavá, aj taká vesmírne bledovlasá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vidíš, a toto my robíme celý život. Víly v škatuli. Keď ti zavolá, vytiahneš sa z krabice, zaklipkáš očami a myslíš si, že niečo zachrániš. A vieš, čo z toho máš... Aj tak sa vždy do tej krabice vrátiš.

Zostali sme radšej pri knižke s receptami.

Bola som s V. Sedela na gauči v saténovom župane a vyzerala ako veľká španielska mamam. Mala veľa mužov aj žien, dvoch - troch možno aj ľúbila, ale tak zase by som to nefatalizovala, hovorieva. Všetko je také vážne, ako si sama spravíš.

Hej, čomu uveríme, je už asi iba náš bordel.

Zlé veci mali odplávať. V dedine na konci sveta zhorela Morena, akoby za ne mohla, ale vždy musí byť ktosi zodpovedný. Niesť dôsledky. Barbora hovorieva, že by sme mali robiť to, čo chceme a že nič pred ALE neexistuje. Že život je až po ALE. Doteraz sme málo žili, tým pádom. Ak vôbec. Lebo všetko má ALE. Všetok náš strach sa začína s ALE a všetky (až tak veľa by sme ich zase neurobili) odvážne rozhodnutia ním končia (božemôj, a toľko vecí by som ti povedala).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A sme tam, kde sme boli. Nikde.

I. mala kvety vo fľaštičke od liekov, ktorá slúžila ako soľnička. Polyfunkčné sú dni aj ľudia. Niekedy zomieram z toho, čo všetko musíme byť. Ale to je nadlho.

Uvedomila som si, ako je dobre, že vo fľaškách od liekov dnes už kvitnú modré kvety. A tak to zostane. Napriek všetkému.

Obrázok blogu

.

Alenka Sabuchová

Alenka Sabuchová

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  0x

niekedy sa pýtam, na čo je (toto) všetko dobré. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenápretože....personal blábolvšimla som siletom svet(l)ommedzi nami a troma bodkamitragické páryobčasný denníkstrašidlá

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu