reklama

Červený strom

Začína sa neskoro rozvidnievať a pouličné lampy svietia ešte aj o pol siedmej ráno. Človek je potom akýsi dezorientovaný a nevie, či nemá budík náhodou nastavený o pár hodín skôr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu
(zdroj: deviantart.com)

Slzia mi oči, lebo ráno býva zima a ja bežím, až sa mi rozmazávajú oranžové svetlá, čo lemujú cestu.

Autobus nie je ani zďaleka plný. Pripomína mi púťové autobusy, na akých ma stará mama brávala na Staré hory. Dôchodkyne idú na výlet. Alebo na nákupy. Jedna s mobilom pri uchu, ďalšia v pršiplášti s batohom na chrbte.
Hovoria niečo o tej Bačovej žene . Na konkurz do Košíc prišla vraj len jedna ženská a tak ju hneď aj vzali. Toľké šťastie.

Pomaly sa rozvidnieva a stále prší. Cestou stretávame pár cintorínov. Akosi pomalšie tam padá lístie. Na jednom, už si nepamätám, v ktorom meste, padali celkom červené listy a červený strom akoby vrastal do tej hrdzavej bráničky nesmrteľnosti.
„Teraz aby sa človek bál už aj autobusom chodiť. Nie iba, že lietadlo vybuchne, ale však strašné, čo sa teraz deje s autobusmi.“
Rozmýšľam, čo by sa stalo, keby sme sa teraz náhodou vysypali. Či by niekomu chýbali. Či by sme niekomu chýbali. (ja a moja empétrojka). Pre istotu si neodpovedám. Ale chcela by som červený strom, aby nado mnou opadával, keby som si mohla vybrať. A nesmeli by ho nikdy vyrúbať.

Nastupuje ďalšia dôchodkyňa v šuštiakovej vetrovke. Má rázštep a vedľa seba Downovu kamošku. Dieťa bez veku môže mať okolo tridsať a napráva si kapucňu. Nie je celkom Downova kamoška , iba polovičná, mám taký pocit. Sadá si k oknu predo mňa.

V Poľsku minule kúpili filé už na sviatky. Dá sa do mrazničky. V októbri. A keď kupovali koberec, dali im tam zľavu 50 korún.
Napolydownova kamoška pije džús so slamkou.
Jej mama vraví, že sa jej rozpadáva štítna žľaza. Vraj to už netreba operovať. Im povedali v nemocnici. Zvápenatieva. Sa neoplatí .
Pani z predného sedadla ukecala šoféra, aby naladil Lumen.
„A dajte tuhšie, nech aj vzadu počuť!“
Počuť aj cez slúchadlá, nielen vzadu. Jedna z nich zatvára oči a počúva ako na Mozartovom koncerte .
Pozerám oknom, už je celkom vidno. Napolydownova kamoška pozerá tiež.
Padá lístie aj na najbližšom cintoríne. Iba sa mihne, prefrčíme okolo, akoby sme vďaka najbližšej zákrute mali byť večer v správach, ale padá rovnako pomaly. Len tentokrát už nie je červené, pretože každý cintorín má zrejme vlastnú farbu. 
Ale mne sa aj tak najviac páči červený strom. Chcem cintorín, kde sú červené stromy. Možno by sa páčili aj jej...


Alenka Sabuchová

Alenka Sabuchová

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  0x

niekedy sa pýtam, na čo je (toto) všetko dobré. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenápretože....personal blábolvšimla som siletom svet(l)ommedzi nami a troma bodkamitragické páryobčasný denníkstrašidlá

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu