Chalan, čo na ne trieskal, vyzeral, akoby tu ani nebol, ale niekde medzi svetmi ašpiroval na pozíciu šamana, akoby sme tu neboli my, a vôbec, všimol by si to niekto? Gitarista chcel trhať struny a človek mu bez váhania uveril každučký akord. Občas urobili Španielsko a katalánske polia, až sa víril prach na podlahe, až ste chceli zatočiť sukňu vo vetre alebo v prievane vchodových dverí. Buenos noces sa hovorí tesne pred svitaním.
Robíme fotky, veľa fotiek, hovoríme, čo je za nami, pár pondelkov pred nami. Pondelkami by sa malo šetriť. Mám pocit, že ich je oveľa viac než ostatných dní a raz nás nebadane zabijú. Nejaké pondelky by mali zostať aj pre tých, čo prídu po nás. Možno sa spýtajú, kde sú tí pred nimi. Tak znovu - všimol by si niekto, že tu nie sme? Zistí raz niekto, že sme tu vôbec boli? Možno sme generácia ľahostajných detí, a možno iba stratenejšia ako Gertrúdini chlapci, a malé vojny si občas vedieme v sebe.
Prežiť deň čakaním na ďalší a želať si, aby bolo po ňom, nie je dobre. Schopnosť tešiť sa nám občas ktosi ukradne, a potom hovoríme o tom, čo bolo. Niekedy sa cítim ako sentimentálna sliepka neschopná žiť teraz, akoby som mala za sebou minimálne polstoročie a všetko dobré. M. mi občas povie deťátko ako v piatok, keď sme oslavovali jeho štvrťstoročnicu, a a ktosi povedal, že ešte raz toľko, a dáme mu zahrať do Zlatých melódií, ak ešte fungujú.
Pamätám si, že teta T. ich pravidelne počúvala, keď mi nohy zo stoličky ešte nedotiahli na zem, a odvtedy poznám Najkrajšiu hviezdičku a veľkú pusu za celú rodinu posiela babičke k jej jubileu vnúčik Kamilko.
Minulý rok o takomto čase sme strašne chceli, aby bolo „o rok", smiali sa mi, že píšem maturitný sloh o niekom, o kom prevažná väčšina veľmi nepočula. Don Quijote 21. storočia za plný počet, na ktorého si dnes už nikto nespomenie, ako o rok každý zabudne na tohoročných maturantov, ktorí si myslia, že už bude konečne dobre. Počula som tohoročné témy v rádiu, kým som pila nejakú zdravú kávu z bioobchodu, a len čo som ju dopila, zaliala som si obyčajnú nezdravú.
„Myslíte, že v horách je vzduch bez chemikálií čiarka
Keď komíny sú vysoké čiarka
A ste si istí čiarka
Že voda je pramenitá?"
Už počujem nášho Mira, keby sme maturovali dnes, ako sa nahlas pýta, či má písať o Matrixe, lebo To, čo dýchaš, nie je vzduch, je to Matrix.
Na ôsmom poschodí v študovni bola akási beseda, kde ponúkali ezoterický výklad Matrixu za jedno euro. Žeby zlacneli drogy?
Padal snehový dážď uprostred marca, stála som pred výkladom s figurínami, ktoré prezliekali do jarnej kolekcie a zložili im ruky. Napísala by som, že im ich tá žena odlomila, ale potom im ruky pripevnila späť. Je čas figurín. Akoby sa smeli prezliekať iba v snehodaždi, aby mohli demonštrovať jar, ktorá príde po ňom. Možno. O chvíľu budú deti nosiť do školy vyfúknuté vajcia, a drvivá väčšina ich cestou zničí, takže sa finálnej podoby nedočkajú. Vodovky na nich aj tak nikdy dobre nedržali a roztekali sa.
„Uvažovala som o tom, prečo vlastne nedokážem robiť poriadne to, čo by som mala. Tie úvahy ma iba vyčerpali. Potom som premýšľala, prečo vlastne nedokážem poriadne robiť ani to, čo by som robiť nemala, a to ma vyčerpalo ešte viac." S. Plath
V poslednom čase by so mnou mohli robiť výskum o nespavosti. Bude to zmenou počasia, a ak nie, tak to nechcem vedieť. Kúpila som si levanduľový šampón, vraj to pomáha. Je 3:39, listujem v modrom zápisníku, ale zato voniam ako čerstvo pokosená lúka, na ktorú mám alergiu.
Asi začnem po nociach písať knihy v mäkkej väzbe, kde na vrchu je vždy nejaká žena pri svite mesiaca a názov je zakaždým zložený z nejakého lacného prívlastku a ešte lacnejšieho mena, ako napríklad Nežná Irene alebo Dokonalá Helga. Romantické príbehy vždy išli na dračku. Keby boli na pokračovanie, všetky kiosky v okolí by sa o ne určite trhali a boli by vyložené hneď vedľa najnovšieho čísla Dorky. Všetci by čakali na najnovšie dobrodružstvá Nesmelej Filomény alebo Opustenej Kláriky. Možno by som si časom zarobila aj na sadu nerozbitného riadu do umývačky (na umývačku až po druhej sérii Roztomilej Kvetky).
Priatelia a známi (učiteľov literatúry radšej nespomínam) by sa mi síce vyhýbali oblúkom, ale bola by som spisovateľka, a domov by mi chodili listy čitateliek, ktoré by sa dožadovali ďalších pokračovaní, a chceli by vedieť, či Ferove dieťa je ozaj Ferove, a či si Jozef nakoniec vezme Helenu.
Spomínam to, lebo minule sa mi do rúk dostala harlequinka, kde hlavná hrdinka opisovala, ako ju hlavný hrdina pobozkal a zrazu uvidela, ako sa k nej chce priblížiť.
Čítam to nahlas Mon ako na Hviezdoslavovom Kubíne, lebo nechápem, ako sa ľudia môžu bozkávať bez toho, aby sa najskôr priblížili. Na diaľku?
„Nemajú to nejaké prehodené?" pýtam sa po druhej interpretácii.
„To nerozoberaj teraz. To je román za 13 kč, a ty hľadáš logiku tam, kde nie je."
Niektoré vzťahy vo všeobecnosti nemajú logiku, a to nemusia stáť ani 13 kč.
Minule L. iba tak vyniesla do vetra, že je asi tehotná. V poslednom čase na môj vkus priveľa ľudí šteboce o deťoch, akoby drnčali biologické budíky vo veľkom, a každý vidí len to malé rozkošné stvorenie s holou hlavou a kričiacou túžbou nechať sa nosiť na rukách, ktorú mu ochotne splníte.
„Chcela som si kúpiť topánky, ale tak odložím ti z výplaty na dupačky," ozvalo sa vo mne niečo matersky neegoistické, náhle zbledla predstava zamatových lodičiek s mašľou zo Stradivaria.
„Budeš ho kočíkovať, ty máš na ľudí pozitívny vplyv," hovorí mi, a čakám výbuch smiechu, ktorý sa nekoná. Zisťujem, že to myslela vážne.
V živote som nemala na ľudí pozitívny vplyv, o deťoch a mužoch nehovoriac, môžete sa spýtať kohokoľvek.
K. hovorí, že občas by som potrebovala diazepam, lebo sa správam ako zajačik na baterky a potom odpadávam. Pozná vtipy o krokodíloch a rukami napodobňuje krokodíliu tlamu. V jednom vtipe krokodíl zožerie zajačika. Nie na baterky, ale živého, a je to strašne drastické. Umrieť, lebo vás niekto zožerie. Alebo umrieť od smútku ako Adin páv pred pár rokmi, lebo im ušla pávica, a hoci ju hľadala celá dedina, nikdy ju nenašli, a páv od smútku za ňou zdochol, chudák. Alebo bol iba príliš starý.
Na niečiu neprítomnosť sa však za normálnych okolností neumiera, ako nás naučili nielen adolescentné skúsenosti. To len aby si si nemyslel, Lucky boy.
